Na začiatok je fajn si uvedomiť:
• Hnev je len emócia (nie je dobrá ani zlá, je to tendencia konať – mobilizačná)• Máme právo prežívať to, čo prežívame.
• Keď sme v emóciách, logika nefunguje.
• Emócie sú „nákazlivé“.
Možné spúšťače hnevu:
- Únava- Hlad, smäd
- Fyzická nepohoda (začínajúca choroba)
- Nuda
- Frustráca
- Prílišná prepodnetovanosť
Keď už hnev vypukne
1) Ošetriť seba (analógia s kyslíkovou maskou v lietadle – najprv rodič, potpom dieťa)2) Pristúpiť k dieťaťu
a. Zostať pokojný
b. Nevysvetľovať
c. Potvrdiť pocity (uznať emóciu a potrebu, ktorá je za ňou), nastaviť hranicu čo sa týka správania (neničiť, neubližovať sebe ani iným)
d. Byť podporou – počkať, kým emócia odoznie
Ako hnevu predchádzať
- Odventilovanie (keď vidím, že atmosféra hustne)- 2 alternatívy na výber
- Príprava na situáciu (čo sa bude diať, ako)
Avšak dieťa sa nemôže naučiť zvládať svoj hnev bez prežívania hnevu.
Konštruktívne zaobchádzanie s hnevom
1) Rozpoznať, že sa hnevá(m)2) Pochopiť, prečo sa hnevá(m)
3) Ako hnev vypustiť (Neubližovať, neničiť!!!) – každému m§že vyhovovať iný spôsob:
a. Vykričanie
b. Vybuchánie sa (vankúš, boxovacie vrece, matrac)
c. Vyskákanie sa
d. Iná fyzická aktivita – napr. beh, tanec
e. Kreslenie
f. Vizualizácia
g. Dýchanie
h. Opláchnutie sa vodou
i. Počítanie
Foto: Image by wayhomestudio on Freepik